Obec Selce
Severovýchodne od Banskej Bystrice sa rozkladá členitý horský chotár Seliec, v ktorom najnižšia nadmorská výška je 388 m a najvyššia 1044 m. V chotári obce sa nachádza významná chránená archeologická lokalita Hrádok, ktorá je známa z odbornej literatúry tridsiatych rokov 20. stor. ako nálezisko rímskych mincí a šperkov. Druhý chotárny názov Staré Selce poukazuje na existenciu ďalšej možnej lokality, ktorá doposiaľ nebola skúmaná a na vysvetlenie svojho pomenovania ešte len čaká.
Prvá písomná zmienka o Selciach je doložená z roku 1332 s názvom Omnes Sancti de Zolio (Všetci svätí- patrocínium kostola). Vtom čase tu už bola fara i kostol postavený zásluhou Zvolenského župana Dônča. Ďalšia správa o názve obce sa nachádza v prílohe” Výsadnej listiny”, ktorú vydal kráľ Karol Róbert na Ľupčianskom hrade dňa 11. novembra 1340, v ktorej má obec názov SCELCE. V kráľovskej listine z roku 1406 mala obec názov ZELCZE. Vlistine z roku 1786 sa obec volá SELECZ a z roku 1808 pochádza dnešný názov SELCE.
Zhruba od polovice 13. storočia Selce patrili ako poľnohospodárska usadlosť (majer) Ľupčianskemu hradu. Podľa listiny z roku 1443 až do 18. storočia správcom majera v Selciach bola rodina Seleckých. Jej prvý člen sa volal Matej Wajskó Szeleczký, ktorý sa sem prisťahoval z obce Wajskó v stolici Bodróg. Po rozpade Ľupčianskeho panstva sa Uhorské ministerstvo financií rozhodlo predať Selčiansky majer výnosom zo dňa 15.7.1876. Zastupiteľský zbor v Slovesnkej Ľupči potom predal všetky pozemky majera Selčanom za 12 500 zlatých, ktorí si pozemky rozparcelovali.